„Odkiaľže by som Vám mal písať z prázdnin, ak nie z Považia spoza Manínskej úžiny, rajského kúta zeme, ktorý – bojím sa – budem Vám vedieť ťažko vysvetliť, lebo sa mi nedostane vhodných slov. Tam ľudia vôbec nezomierajú prirodzenou smrťou. Jedného drevo zabije, druhý spadne zo skaly, tretí zahynie ako pytliak. Človeče, verte tomu, to je úžasné“.
Peter Jilemnický, Bratislavský rozhlas, leto 1936.“
Tak tento citát nás dostal. Chceli sme to vidieť a zažiť a boli sme na to akurát traja :). Cítili sme sa trošku zvláštne že ideme zabehnúť turistický pochod ale keď na podujatí kam chodieva viac ako 3tis. ľudí dôjdete do cieľa ako tretí, nespadnete zo skaly, netrafí Vás klát ani vás nezastrelia tak to aspoň zdvihne sebavedomie.
Škoda že nám nevyšlo počasie ale aj tak to stálo zato. Pochod začínal ráno s prezentáciou medzi 7:00 – 10:00 pred budovou ZŠ v Považskom Podhradí. Trasy boli rozdelené od 5 až do 25 km. Chceli sme dať tú najdlhšiu ale bolo to 25 km aj s tzv. horskou prémiou, v rámci istoty sme prémiu vynechali. Zabehnúť nakoniec tých 22 km v horskom teréne, v blate, daždi a snehu bolo tak akurát. Bolo super že sme bežali všetci traja spolu, do kopcov nás ťahal náš kamoš Igor a dolu kopcom zasa pridával môj brácho Juraj, ktorý oslavoval akurát v ten deň meniny.
Kto sa ešte nezúčastnil na tomto podujatí, určite to napravte. Na jar je všetko energizujúce a pochoduje sa v krásnom prostredí okolo Manínov, na trase si môžete pochutnať aj na klobáskach, guláši a môžete si dať aj niečo do nosa.
My sme sa stihli kochať prírodou len tak zbežne a skôr na rovinkách :). Nakoniec sme zabehli slušný čas 2:29 no a zničení sme boli tiež slušne.
Ak sa nič neprihodí, tak budúci rok sa tam vidíme… Náš cieľ je 2:10…
