Programátor Max Levchin bol normálny „matfyzák“, ktorý sa extrémne dobre vyznal v rôznych nezáživných špecialitách ako šifrovanie súborov či kryptografia. Po škole chcel začať podnikať, ale nevedel, v čom.
Po dlhom váhaní začal šifrovať peniaze, aby sa mohli bezpečne posielať medzi mobilnými zariadeniami, ako boli v tom čase vreckové počítace Palm. Jeho myšlienka mala jedinú chybu: tých počítačov bolo v roku 2000 tak málo, že službu nikto nechcel.
Jednoduchej webovej stránke paypal.com, ktorú zbúchal za pár hodín a umožňovala to isté, len na webe, sa pritom darilo oveľa lepšie než jeho pôvodnému konceptu. Každý deň ho bombardovali e maily a telefonáty od tých, čo chceli jeho službu využívať na webe.
No on sa bránil. Ako môžu byť ľudia takí hlúpi, pýtal sa. Oveľa lepšie je predsa platiť cez vreckové počítače. Až po dlhých mesiacoch preglgol horkú slinu a web napriek svojej nechuti zdokonalil.
Klapka. O niekoľko mesiacov neskôr: Levchin predáva „hlúpu“ stránku paypal.com americkému gigantovi Ebay.com za pol druha miliardy dolárov. To už má státisíce klientov a rozšírila sa do celého sveta. Pôvodná aplikácia pre mobily? Zrušená pre nezáujem používateľov.
Levchin nie je jediný webový milionár, ktorý zbohatol na niečom, čo pôvodne vôbec nechcel robiť. Aj najväčšia obrázková sociálna sieť Flickr.com mala byť niečo celkom iné – webová hra. Okrem jednej malej funkcie však nevzbudila žiadny ohlas.
Tou funkciou bolo zdieľanie fotiek medzi hráčmi. Nie bezbolestne, ale predsa sa z nej tvorcovia nakoniec rozhodli spraviť celý web. A tým, samozrejme, zahodiť všetku svoju predchádzajúcu prácu. Už o rok neskôr mohli nový komunitný web založený na zdieľaní obrázkov za milióny dolárov predať portálu Yahoo!
Mark Zuckerberg, zakladateľ Facebooku, ešte rok po spustení projektu neveril, že Facebook je to, čo by mal robiť. Celú svoju energiu vkladal do projektu WireHug pre zdieľanie súborov na internete. Nevyšlo to. Uznal si chybu, vrátil sa späť k Facebooku a urobil z neho najväčší fenomén posledného desaťročia.
Ako vznikol Hotmail.com, prvý webový e-mail na svete? Autorovi prekazili prácu na inom (a nezmyselnom) projekte firemní technici, keď zamestnancom zakázali prístup do súkromnej schránky. Tak si vytvoril stránku, cez ktorú mohol čítať e-maily aj na webe.
Áno, šípite správne: O dva roky mu toto rozhodnutie zarobilo 400 miliónov dolárov na predaji Microsoftu.
Tak čo, ešte stále si myslíte, že najväčšie weby konca dvadsiateho a začiatku dvadsiateho prvého storočia vznikli vďaka genialite a presnej stratégii ich tvorcov?
„Väčšina veľkých webov nevznikla štýlom: poďme zobrať semená a vypestujme z nich rastliny,“ píše Jessica Livingston v knihe Founders at Work: Stories of Startups‘ Early Days. „Drvivá väčšina tvorcov v skutočnosti chcela urobiť niečo celkom iné. Niektoré najväčšie projekty pritom vznikli doslova vďaka nehode.“
Nehode? Áno. Takej istej, ako keď Newtonovi padlo na hlavu jablko, Archimedovi pretiekla vaňa a mne sa dnes ráno pod nohy priplietol psí exkrement.
Len jediný rozdiel je medzi nimi a nami, čo sme svoje milióny ešte nezarobili: že my sme si ponadávali, utreli nohu a išli ďalej.
Oni sa v tom celom vydržali vŕtať ešte o trochu dlhšie.
Článok je zverejený na komentare.sme.sk
Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/5694861/miliardari-omylom-necakane-zaciatky-velkych-webov.html#ixzz1Kz5cEGz0
